INEKO školský newsletter, marec 2018

pripravili sme nové hodnotenie základných a stredných škôl podľa metodiky INEKO

Doplnili sme viaceré aktuálne údaje za najnovší dostupný rok (napríklad mimoriadne výsledky žiakov, nezamestnanosť absolventov stredných škôl, Štátnu školskú inšpekciu, finančné zdroje na žiaka), vďaka čomu sme mohli aktualizovať, a zároveň tým uzavrieť hodnotenie škôl za rok 2017.

Dôležité upozornenie: Rebríčky škôl uvedené v tomto newslettri ako aj na portáli skoly.ineko.sk komplexne nehodnotia kvalitu školy, ale informujú o výsledkoch žiakov. Výsledky vstupujúce do rebríčkov nezohľadňujú rozdiely medzi žiakmi jednotlivých škôl spôsobené inými faktormi, než je vzdelávací proces (napríklad rozdiely v sociálnom zázemí), nepokrývajú celý obsah vzdelávania a nemerajú ani pridanú hodnotu školy, čiže to, aké zručnosti a vedomosti škola v danom období odovzdala svojim žiakom. Rebríčky tak môžu byť užitočným pomocným ukazovateľom pri výbere školy, najmä by však mali pritiahnuť záujem verejnosti k diskusiám o kvalite škôl. Pre získanie presnejšieho obrazu by sa rodičia mali škôl pýtať na ďalšie uplatnenie absolventov, či už v prijímaní na vyšší stupeň vzdelávania alebo pri vstupe na trh práce. Dôležité sú aj informácie o účasti študentov na rôznych súťažiach, o technickom vybavení alebo o štruktúre predmetov.

prehľad škôl s najväčšou zmenou od posledného hodnotenia z leta 2017 podľa metodiky INEKO

Dôležité upozornenie: Rebríčky škôl uvedené v tomto newslettri ako aj na portáli skoly.ineko.sk komplexne nehodnotia kvalitu školy, ale informujú o výsledkoch žiakov. Výsledky vstupujúce do rebríčkov nezohľadňujú rozdiely medzi žiakmi jednotlivých škôl spôsobené inými faktormi, než je vzdelávací proces (napríklad rozdiely v sociálnom zázemí), nepokrývajú celý obsah vzdelávania a nemerajú ani pridanú hodnotu školy, čiže to, aké zručnosti a vedomosti škola v danom období odovzdala svojim žiakom. Rebríčky tak môžu byť užitočným pomocným ukazovateľom pri výbere školy, najmä by však mali pritiahnuť záujem verejnosti k diskusiám o kvalite škôl. Pre získanie presnejšieho obrazu by sa rodičia mali škôl pýtať na ďalšie uplatnenie absolventov, či už v prijímaní na vyšší stupeň vzdelávania alebo pri vstupe na trh práce. Dôležité sú aj informácie o účasti študentov na rôznych súťažiach, o technickom vybavení alebo o štruktúre predmetov.

ministerstvo predsa len dodatočne vyčlenilo prostriedky na jeho realizáciu

V lete sme avizovali, že Testovanie 5 na jeseň 2017 nebude. Túto informáciu sme uviedli v predchádzajúcom newsletteri a dôvodom bolo, že ministerstvo školstva nevyčlenilo prostriedky na jeho realizáciu, keďže si určilo iné priority. Toto rozhodnutie sme kritizovali, keďže výsledky Testovania 5 považujeme za dôležité nielen preto, že ide o cennú spätnú väzbu poskytovanú školám, žiakom a ich rodičom, ale aj preto, že jeho realizácia je nevyhnutným predpokladom pre budúce meranie pridanej hodnoty na ZŠ. Navyše, náklady na vykonanie tohto testovania nie sú vysoké – pri realizovaní testovania na všetkých ZŠ predstavujú menej ako 0,03 % objemu ročných zdrojov kapitoly ministerstva školstva.

Sme radi, že sa napokon situácia zmenila a Testovanie 5 v novembri 2017 prebehlo na všetkých plnoorganizovaných ZŠ. Vďaka za vyvinuté úsilie patrí Národnému ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) a novej ministerke školstva, p. Lubyovej, ktorá vyčlenila nevyhnutné financie na realizáciu Testovania 5. Veríme, že k tomuto rozhodnutiu prispel aj verejný tlak a podporné vyjadrenia pána prezidenta k testovaniu žiakov, ktoré takisto oceňujeme.

Podľa vyjadrenia NÚCEM však situácia naďalej nie je optimálna. V rámci prípravy nového rozpočtu, musí NÚCEM opätovne rokovať s ministerstvom o finančnom zabezpečení Testovania 5 a zatiaľ neexistuje garancia, či pani ministerka Lubyová schváli financie potrebné na vykonanie Testovania 5 v roku 2018. Ak nie, toto testovanie bude realizačne ohrozené, tak ako tomu bolo aj v roku 2017. Pre školy aj NÚCEM je totiž nevyhovujúce, ak sa na testovanie musia pripravovať narýchlo, až na poslednú chvíľu.

Dúfame, že minuloročné problémy sa nezopakujú a s realizáciou Testovania 5 sa bude rátať počas celého roka 2018. Meranie výsledkov žiakov a následne posilnenie zodpovednosti škôl je totiž jedným z dôležitých predpokladov pre to, aby mohla rásť kvalita vzdelávania.

V tomto príspevku sa okrem iného dočítate, že na základe dostupných údajov (výsledky žiakov v maturitách) sa nepodarilo preukázať relevantné rozdiely v dosahovaných výsledkoch medzi absolventmi štvorročných a osemročných gymnázií. Problémom ostáva nedostatok kvalitných údajov pre porovnávanie efektívnosti jednotlivých odborov a nejasný postup školských úradov pri rozhodovaní o tom, ktoré školy môžu otvoriť osemročné triedy a ktoré nie.

Pred Vianocami sa rozprúdila živá diskusia o osemročných gymnáziách. Po rokoch odkladania účinnosti zákona týkajúceho sa obmedzenia počtu otváraných tried na osemročných gymnáziách sa totiž školské úrady rozhodli pristúpiť k výraznému obmedzeniu počtu žiakov, ktorí môžu od septembra 2018 nastúpiť práve do osemročných tried. Najväčšia nevôľa zo strany časti rodičov a škôl vznikla v bratislavskom kraji, kde dlhodobo počty nastupujúcich žiakov do osemročných tried značne prevyšovali "odkladaný" zákonný limit, ktorý je na úrovni 5 % veľkosti populačného ročníka.

Problematických však bolo viac aspektov súvisiacich s touto avizovanou úpravou. Školské úrady zverejnili takýto zámer neskoro, teda nie v stanovenej lehote, a navyše tesne pred vianočnými sviatkami. Navyše, úrady rozhodujú o počte otvorených tried nielen na štátnych, ale aj na cirkevných a súkromných gymnáziách. Určený medziročný pokles počtu otvorených tried bol veľmi výrazný (nie postupne rozložený v čase). O najviac tried mali prísť cirkevné gymnáziá (-88 %), súkromným malo oproti predchádzajúcemu roku ubudnúť 59 % tried a štátnym 26 %.

Prečo takýto nepomer? To nám nebolo jasné, keďže ministerstvo ani jemu podriadené úrady nezverejnili metodiku, z ktorej by vyplývalo, ako prebiehalo rozhodovanie o odoberaní tried jednotlivým školám. Pri pohľade na výsledky žiakov na školách, ktorých sa obmedzenie počtu tried týkalo, bolo možné nájsť prípady, kedy škole s lepšími výsledkami žiakov bola trieda odobratá, a naopak, zdanlivo slabšej škole možnosť otvoriť si osemročnú triedu ostala. Celkovo podľa nás v tejto debate chýbali argumenty, prečo úrady postupovali tak ako postupovali a chýbala tiež analýza toho, aké vlastne výsledky dosahujú osemroční gymnazisti oproti svojim náprotivkom, ktorí na gymnáziách študujú 4 či 5 rokov.

Jedným z objektívnych problémov je, že existuje málo dostupných údajov umožňujúcich porovnávanie výsledkov žiakov osemročných gymnázií (Gym8) v porovnaní s ostatnými gymnazistami (najmä Gym4, Gym5). Veľká väčšina údajov, ktoré zobrazujeme na portáli, je dostupná iba za celé školy a neumožňuje odlíšiť to, koľko rokov a aký odbor jednotliví žiaci študovali. A ani to, že s akými výsledkami. Aj preto na našom portáli nehodnotíme zvlášť školy podľa odborov a dĺžky štúdia (Gym4, Gym5, Gym8). Nie je na to dosť údajov. Jediné porovnanie možno spraviť na základe údajov od Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM), ktorý vyhodnocuje výsledky žiakov v písomnej forme externej časti maturít.

Porovnanie po jednotlivých predmetoch, z ktorých žiaci maturujú, možno nájsť priamo na webe NÚCEM. Výsledok je však nasledovný - celkové porovnanie za všetky predmety a za viac školských rokov hovorí, že absolventi Gym8 nedosahujú lepšie výsledky v maturitách ako napr. absolventi Gym4. Rozdiely sú malé, štatisticky nevýznamné (raz v prospech osemročných, inokedy v ich neprospech). Jedinou výnimkou je anglický jazyk, kde oproti štvorročným gymnazistom dominujú osemroční. To však možno vysvetliť vyššou hodinovou dotáciou angličtiny v prípade Gym8. Pre ukážku pripájame výsledky v maturite z troch predmetov za školský rok 2016/17 v členení podľa dĺžky štúdia na gymnáziách.

(zdroj: prepočty INEKO na základe údajov NÚCEM)

No a pokiaľ ide o medzinárodné porovnania, autori analýz OECD dospeli k záveru, že skorý odchod talentovanejších žiakov od svojich spolužiakov zo základných škôl má skôr negatívne dôsledky pre celý vzdelávací systém. Skorá selekcia žiakov (oddelenie šikovnejších od ostatných) nevedie v priemere k lepším výsledkom. Navyše, v tomto prípade dochádza k zvyšovaniu nerovnosti v úrovni vzdelania žiakov, čo je pre spoločnosť ako celok negatívom. V svetle týchto skutočností si myslíme, že obmedzenie počtu otváraných tried Gym8 nie je problémom. Malo by však byť postupné, včas komunikované a školy by mali dostávať priestor na ich otváranie podľa jasných a transparentných pravidiel tak, aby bola vylúčená prípadná diskriminácia škôl podľa zriaďovateľa.

Momentálne totiž napr. nepoznáme odpoveď na to, prečo mali byť najviac obmedzené cirkevné gymnáziá. V roku 2014 sme analyzovali, ktoré školy podľa zriaďovateľa dosahujú najlepšie výsledky žiakov. Aj v tomto prípade sme namerali minimálne rozdiely. Ak by sme však mali niektoré školy vyzdvihnúť, tesne by viedli cirkevné školy, a to najmä vďaka o trochu lepším výsledkom v slovenskom jazyku. Pri pohľade na najnovšie údaje (2016/17) možno konštatovať podobný výsledok - NÚCEM v svojej správe o výsledkoch maturít uvádza nasledovné konštatovanie (strana 20): "Nezaznamenali sme vecne významné rozdiely medzi priemernou úspešnosťou žiakov cirkevných a štátnych škôl a priemernou úspešnosťou žiakov štátnych a súkromných škôl v testoch zo SJSL, MAT, AJ (všetky úrovne) a NJ (úrovne B1 a B2). V testoch zo SJL a z MJL dosiahli žiaci z cirkevných škôl lepší výsledok ako žiaci zo súkromných škôl, pričom rozdiel bol stredne vecne významný. V teste z RJ úroveň B1 dosiahli žiaci cirkevných škôl horší výsledok v porovnaní so žiakmi súkromných škôl na úrovni miernej vecnej významnosti". Ako teda školský úrad dospel k tomu, že je užitočné zatvárať osemročné triedy najmä na cirkevných a súkromných školách?

Dostupné údaje skôr naznačujú, že medzi Gym4 a Gym8 nie je relevantný rozdiel vo výsledkoch. Takisto ani medzi zriaďovateľmi zrejme nie sú zásadné rozdiely. V súčasnosti zbierané dáta však nepovažujeme za dostatočné. Aj preto je naďalej jedným z našich hlavných odporúčaní, aby štát začal zbierať viac kvalitných dát. Odporúčame vyhodnocovať štatistiky o uplatnení absolventov stredných škôl na trhu práce (mzdy, nezamestnanosť), ale aj rozšíriť meranie pridanej hodnoty na ďalšie predmety, či zbierať údaje o tom, ako, kde a s akými výsledkami pokračujú v štúdiu absolventi gymnázií. Takéto údaje by nielen umožnili lepšie rozhodovať o počte otváraných tried na jednotlivých školách a v jednotlivých odboroch, ale navyše by vniesli aj viac svetla do toho, či existuje argument pre veľký podiel žiakov študujúcich na Gym8 alebo nie.

o čom vypovedá, aké ma výhody a ktoré školy dosahujú najlepšie hodnoty?

V našom sumári informácii o pridanej hodnote sa dočítate aj, že najviac dokážu svojich absolventov, pokiaľ ide o predmet slovenský jazyk, posunúť súkromné stredné školy. Tiež platí, že v slovenskom jazyku sa výraznejšie zlepšia gymnazisti, a to najmä v žilinskom a nitrianskom kraji.

Pridaná hodnota (PH) je jediným v súčasnosti dostupným ukazovateľom, ktorý nevypovedá iba o samotných výsledkoch žiakov, ale zohľadňuje aj to, akú úroveň mali žiaci na vstupe.

Presnejšie, pridaná hodnota meria to, ako sa za 4 roky počas štúdia na strednej škole (SŠ) v priemere zlepšili výsledky absolventov školy v slovenskom jazyku (SJ) oproti očakávaniu. Očakávaná úroveň závisí najmä od úrovne, ktorú mali títo absolventi o 4 roky skôr pri vstupe na školu (sleduje sa dosiahnutý výsledok v Testovaní 9), pričom na výsledok vplýva aj to, aký posun v úrovni dosiahli žiaci na všetkých ostatných školách. Pridaná hodnota je napokon určená ako rozdiel medzi skutočne dosiahnutými výsledkami pri výstupe zo školy (maturita) a očakávanou úrovňou (očakávaný výsledok v maturite vzhľadom na úroveň žiakov na vstupe, typ školy, a pod.).

Takéto údaje boli prvýkrát zverejnené v roku 2016 a sú zatiaľ dostupné iba vo vyššie spomenutej kombinácii – teda pre stredné školy (SŠ) a aj to iba za predmet slovenský jazyk. Pre stredné odborné školy (SOŠ) a gymnáziá sa vyhodnocuje pridaná hodnota zvlášť. Inak povedané, nečaká sa, že by SOŠ a gymnáziá mali za 4 roky svojich absolventov posunúť, pokiaľ ide o slovenský jazyk, rovnako.

Od roku 2016 uvádzame pridanú hodnotu za školy, pre ktoré je k dispozícii, aj na školskom portáli INEKO (skoly.ineko.sk). V roku 2016 sme získali a na portál umiestnili údaje rovno za 3 vlny absolventov – tých, ktorí nastúpili na SŠ v roku 2009 a maturovali v roku 2013 a ďalej aj za vlny 2010-2014 a 2011-2015. Tieto údaje sme v roku 2017 doplnili o pridanú hodnotu vlny 2012-2016 a teraz v rámci aktuálnej marcovej aktualizácie portálu aj o pridanú hodnotu za absolventov, ktorí navštevovali SŠ v období rokov 2013-2017. Na portáli tak možno aktuálne nájsť údaje o PH za 5 vĺn absolventov, z ktorých poslední maturovali pred menej ako rokom.

Údaje o pridanej hodnote sú cennými dátami, keďže nemerajú iba výsledky žiakov, ale to, ako sa dokázali žiaci na jednotlivých školách posunúť oproti ich počiatočnej úrovni. Pridaná hodnota dokáže oceniť školy, ktoré mali na štarte slabších žiakov, no dokázali ich počas štúdia významne posunúť, na rozdiel napr. od škôl, ktoré pracovali s už na vstupe veľmi šikovnými žiakmi, ktorých výsledky v maturite však boli napokon iba priemerné – v takom prípade pridaná hodnota školy môže byť záporná.

Pridanú hodnotu ešte stále možno považovať za novinku, vyhodnocuje ju Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM). Odporúčame ministerstvu školstva vytvárať také podmienky, aby mohol NÚCEM v budúcnosti vyhodnocovať pridanú hodnotu nielen v predmete slovenský jazyk, ale napr. aj v predmetoch maďarský jazyk, matematika či anglický jazyk. A to nielen pri SŠ, ale aj pri základných školách, kde by bolo možné merať pridanú hodnotu nielen medzi 5. a 9. ročníkom štúdia, ale napr. aj medzi 1. a 5. ročníkom.

Meranie pridanej hodnoty má zatiaľ viacero obmedzení – výpočet je robený iba pre SŠ, ktoré ponúkajú štvorročné denné štúdium v slovenskom jazyku ukončené maturitnou skúškou. Z výpočtu boli vylúčení žiaci osemročných gymnázií, žiaci bilingválnych štúdií či zdravotne znevýhodnení. Aj z týchto dôvodov zatiaľ pridaná hodnota neumožňuje spoľahlivo porovnávať všetky SŠ, a preto ju uvádzame iba ako samostatnú informáciu a nevstupuje do celkového hodnotenia škôl. Ďalšie informácie o pridanej hodnote si môžete prečítať v komentári Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) pri ministerstve školstva (www.minedu.sk/data/att/8595.pdf).

Zoznam škôl s najlepšími dosiahnutými hodnotami, pokiaľ ide o pridanú hodnotu za uplynulé 4 vlny absolventov, možno nájsť na školskom portáli INEKO: goo.gl/M7psxr. V tomto príspevku sa však nezameriavame primárne na výsledky jednotlivých škôl, ale na agregované výsledky podľa krajov, zriaďovateľov a podľa typu škôl, a to čisto na základe najnovších údajov (vlna 2013-2017). Ponúka sa tak možnosť porovnať tieto skupiny škôl iným spôsobom ako iba na základe výsledkov ich žiakov a získať tak prehľad o tom, v ktorých krajoch dosahujú školy najvyššiu PH, ktorí zriaďovatelia dosahujú najlepšie hodnoty a či vyššiu PH v slovenskom jazyku majú gymnáziá alebo SOŠ. Pripájame tabuľky 1 až 3, kde porovnávame skupiny škôl podľa týchto vlastností (s následným krátkym komentárom).

Tab. 1 – pridaná hodnota SŠ podľa krajov (vyššia hodnota je lepšia)

(zdroj: prepočty INEKO na základe údajov NÚCEM)

Tab. 2 – pridaná hodnota SŠ podľa zriaďovateľa

(zdroj: prepočty INEKO na základe údajov NÚCEM)

Tab. 3 – pridaná hodnota SŠ podľa typu školy

(zdroj: prepočty INEKO na základe údajov NÚCEM)

Pokiaľ ide o pridanú hodnotu podľa krajov, medzi krajmi existujú rozdiely, no nemôžeme konštatovať, že by systematicky lepšiu PH dosahovali školy v niektorej časti Slovenska, t.j. na Západnom, Strednom či Východnom Slovensku. Relevantný rozdiel vidieť až pri porovnaní podľa zriaďovateľa. Najlepšiu PH dosiahli súkromné školy. Pritom ostatné naše analýzy neukázali, že by súkromné SŠ vyčnievali, pokiaľ ide o výsledky maturantov v slovenskom jazyku. Preto jedinou pracovnou hypotézou je, že SŠ majú, pokiaľ ide o slovenský jazyk, menej dobrých žiakov na vstupe. No za 4 roky ich dokážu posunúť viac ako ostatné školy a v konečnom dôsledku v čase maturity dosahujú podobné výsledky ako ich rovesníci.

Napokon, vyššiu pridanú hodnotu v SJ evidujeme pri gymnáziách v porovnaní so SOŠ – rozdiel však nie je veľký. Výrazne vyčnievajú konzervatóriá (pozitívnym smerom) a športové gymnáziá (negatívnym smerom), avšak treba brať do úvahy, že obe tieto kategórie škôl mali iba veľmi malú vzorku maturantov zo slovenského jazyka a majú iné zameranie (iný dôraz na výučbu SJ).

Kompletné údaje o PH zverejňujeme na našom školskom portáli skoly.ineko.sk, kde si v profiloch SŠ možno prezrieť aj graf zobrazujúci vývoj PH v čase (časový rad).