Rebríčky komplexne nehodnotia kvalitu školy, ale informujú o výsledkoch žiakov. Tieto výsledky nezohľadňujú rozdiely medzi žiakmi jednotlivých škôl spôsobené inými faktormi, než je vzdelávací proces (napríklad rozdiely v sociálnom zázemí), nepokrývajú celý obsah vzdelávania a nemerajú ani pridanú hodnotu školy. Rebríčky tak môžu byť užitočným pomocným ukazovateľom pri výbere školy, najmä by však mali pritiahnuť záujem verejnosti k diskusiám o kvalite škôl.


Rozumiem, nabudúce už nezobrazovať

INEKO školský newsletter, zima 2016

Na portál skoly.ineko.sk sme doplnili aktuálne údaje za viacero sledovaných ukazovateľov a na ich základe prinášame aktualizované rebríčky základných a stredných škôl podľa výsledkov ich žiakov. Doplnili sme údaje napr. za nezamestnanosť absolventov stredných škôl, mimoriadne výsledky žiakov (podľa údajov ministerstva školstva), využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT) pri vyučovaní, finančné zdroje na žiaka, či nové údaje za pridanú hodnotu u absolventov stredných škôl z roku 2016. Okrem rôznych rebríčkov škôl sa v newsletteri venujeme aj výsledkom slovenských žiakov v medzinárodnom testovaní PISA.

Týmto doplnením údajov nadväzujeme na "letnú" aktualizáciu, kedy bola doplnená prvá časť údajov za rok 2016 (výsledky Testovania 5, Testovania 9, externej časti maturít a pridanej hodnoty za absolventov z rokov 2013 až 2015). Vďaka aktuálnemu doplneniu vyššie uvedených údajov sme skompletizovali množinu údajov potrebných pre uzavretie hodnotenia škôl za rok 2016 (pre toto hodnotenie využívame údaje za obdobie rokov 2013 až 2016). Každá škola tak získala nové hodnotenie, ktoré si môžete prezerieť na našom portáli.

Uvítame vaše pripomienky, otázky a komentáre na adrese skolsky.newsletter@ineko.sk.

Projekt v roku 2016 realizujeme vďaka finančnej pomoci od PosAm, spol. s r.o. a Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS, a.s.).

1Nové údaje a hodnotenie škôl - aktualizovali sme nové hodnotenie základných a stredných škôl podľa novej metodiky

2Najväčší skokani - prehľad škôl s najväčšou zmenou hodnotenia medzi rokmi 2015 a 2016 podľa novej metodiky

3Nove údaje o pridanej hodnote - aktualizovali sme rebríček podľa pridanej hodnoty o žiakov maturujúcich v roku 2016

4Nové výsledky PISA - ako dopadlo Slovensko v medzinárodnom testovaní vedomosti žiakov (PISA)

1. Nové údaje a hodnotenie škôlskryť

aktualizovali sme hodnotenie základných a stredných škôl podľa metodiky INEKO

Doplnili sme viaceré aktuálne údaje za najnovší dostupný rok (napríklad mimoriadne výsledky žiakov, nezamestnanosť absolventov stredných škôl, Štátnu školskú inšpekciu, finančné zdroje na žiaka), vďaka čomu sme mohli aktualizovať, a zároveň tým uzavrieť hodnotenie škôl za rok 2016.

Dôležité upozornenie: Rebríčky škôl uvedené v tomto newslettri ako aj na portáli skoly.ineko.sk komplexne nehodnotia kvalitu školy, ale informujú o výsledkoch žiakov. Výsledky vstupujúce do rebríčkov nezohľadňujú rozdiely medzi žiakmi jednotlivých škôl spôsobené inými faktormi, než je vzdelávací proces (napríklad rozdiely v sociálnom zázemí), nepokrývajú celý obsah vzdelávania a nemerajú ani pridanú hodnotu školy, čiže to, aké zručnosti a vedomosti škola v danom období odovzdala svojim žiakom. Rebríčky tak môžu byť užitočným pomocným ukazovateľom pri výbere školy, najmä by však mali pritiahnuť záujem verejnosti k diskusiám o kvalite škôl. Pre získanie presnejšieho obrazu by sa rodičia mali škôl pýtať na ďalšie uplatnenie absolventov, či už v prijímaní na vyšší stupeň vzdelávania alebo pri vstupe na trh práce. Dôležité sú aj informácie o účasti študentov na rôznych súťažiach, o technickom vybavení alebo o štruktúre predmetov.

Zobraziť celý zoznam

2. Najväčší skokaniskryť

prehľad škôl s najväčšou zmenou od posledného hodnotenia z leta 2016 podľa metodiky INEKO

Dôležité upozornenie: Rebríčky škôl uvedené v tomto newslettri ako aj na portáli skoly.ineko.sk komplexne nehodnotia kvalitu školy, ale informujú o výsledkoch žiakov. Výsledky vstupujúce do rebríčkov nezohľadňujú rozdiely medzi žiakmi jednotlivých škôl spôsobené inými faktormi, než je vzdelávací proces (napríklad rozdiely v sociálnom zázemí), nepokrývajú celý obsah vzdelávania a nemerajú ani pridanú hodnotu školy, čiže to, aké zručnosti a vedomosti škola v danom období odovzdala svojim žiakom. Rebríčky tak môžu byť užitočným pomocným ukazovateľom pri výbere školy, najmä by však mali pritiahnuť záujem verejnosti k diskusiám o kvalite škôl. Pre získanie presnejšieho obrazu by sa rodičia mali škôl pýtať na ďalšie uplatnenie absolventov, či už v prijímaní na vyšší stupeň vzdelávania alebo pri vstupe na trh práce. Dôležité sú aj informácie o účasti študentov na rôznych súťažiach, o technickom vybavení alebo o štruktúre predmetov.

Zobraziť celý zoznam

3. Nové údaje o pridanej hodnoteskryť

aktualizovali sme rebríček podľa pridanej hodnoty o žiakov maturujúcich v roku 2016

V rámci aktualizácie sme doplnili aj výsledky v pridanej hodnote zo slovenského jazyka (pri stredných školách). Čerstvo pridané údaje sa týkajú absolventov stredných škôl, ktorí maturovali v roku 2016 (Testovania 9 sa zúčastnili v roku 2012). Pridaná hodnota vypovedá o tom, ako sa za 4 roky počas štúdia na strednej škole v priemere zlepšili výsledky absolventov školy oproti očakávaniu, pričom očakávaná úroveň závisí najmä od úrovne, ktorú mali títo absolventi o 4 roky skôr pri vstupe na školu v Testovaní 9.

4. Nové výsledky PISAskryť

ako dopadlo Slovensko v medzinárodnom testovaní vedomostí žiakov (PISA)

V roku 2015 sa po troch rokoch opäť uskutočnilo testovanie PISA, ktoré meria úroveň matematickej, čitateľskej a prírodovednej gramotnosti 15-ročných žiakov vo všetkých krajinách OECD. Tak ako aj vo všetkých štyroch predchádzajúcich testovaniach v rokoch 2003, 2006, 2009 a 2012 a vo všetkých troch sledovaných oblastiach, žiaci dosiahli opäť podpriemerné výsledky, pričom tieto výsledky sa oproti predošlému testovaniu ešte zhoršili a klesajúci trend pretrváva prakticky od prvého hodnotenia. Navyše neklesajú len priemerné výsledky, ale klesá aj podiel žiakov s výbornými výsledkami, a naopak, rastie podiel žiakov s veľmi slabými výsledkami.

Kompletné výsledky za rok 2015 možno nájsť na webe PISA, údaje za roky 2012 a staršie možno nájsť na Wikipédii.

Ministerstvo školstva v uplynulých týždňoch predstavilo plánovanú reformu s cieľom zvrátiť tento nepriaznivý stav. V mnohých bodoch tejto reformy sa inšpirovalo fínskym vzdelávacím systémom, ktorý pouvažuje za jeden z najlepších. Ambície ministerstva sú určite chvályhodné, ale je otázne, či bola inšpirácia Fínskom vo vybraných oblastiach dobrá. Ako príklad opatrení, ktoré ma reforma zaviesť, možno spomenúť nezverejňovať výsledky testovania, predĺžiť povinnú dochádzku na 12 rokov či začať s vzdelávaním už o rok skôr (v poslednom roku predškolského vzdelávania).

Zaujímavé však je, že práve Fínsko je jedna z krajín (spolu so Slovenskom), ktoré sa vo výsledkoch PISA systematicky najviac prepadáva (hoci treba dodať, že z podstatne lepších hodnôt). A naopak, Estónsko, kde sa na testovanie kladie väčší dôraz, patrí medzi krajiny, ktoré sa v PISA zlepšujú. Štúdia OECD o Estónsku z roku 2011 vyzdvihuje práve toto pravidelné testovanie:

A majority of OECD education systems have developed broad frameworks for student assessment and school evaluation. The information gathered is vital for tracking both the equity and quality of student outcomes in decentralised systems. It is also important for identifying strengths, developing appropriate strategies to meet challenges, and supporting more effective allocation of limited resources. As public institutions, schools are also accountable to taxpayers, parents and policy makers, who want to know whether schools are meeting standards. School accountability also serves as a stimulus for improvement.

In Estonia, the MoER gathers information on school and student performance strength through national tests of student attainment in years 3, 6, 9 and 12, and school self-evaluation (SSE) reports. The MoER also tracks data on teacher qualification, teacher workload, participation in professional development, support services for students, student migration, student drop-out rates, and so on.

National assessments for students in Estonia in years 3 and 6 are intended to provide a snapshot of student performance. (...) The results for years 3 and 6 are not published, as they are intended only for internal use by schools and the MoER. (...) Students in years 9 and 12 take more extensive "exit examinations", signalling their passage from these programmes. The results of the year 12 graduation examinations are published in national and local newpapers. (...) School leaders also pay attention to these data, and how well they are doing in these unofficial rankings.

OECD, Public Governance Reviews, Estonia: Towards a Single Government Approach, 2011, (Google Books)